Rádio počúvame asi všetci, pri práci alebo len tak doma ako relax. V jednom populárnom rádiu, moderuje sympatická mladá dáma, menovkyňa našej dediny Podkonice, Petra Podkonická. Napadlo ma sa jej opýtať, či tuší o obci Podkonice. Napísal som a odpoveď prišla takmer okamžite ba čo viac, v čase predvianočnom si našla čas, a napísala na náš nový web www.nasepodkonice.sk , za čo by som sa jej chcel veľmi pekne poďakovať, rýchlosť a ochotu akou reagovala, sa dnes len tak nevidí! Veľmi si to vážim.
Počuli ste o obci v stredoslovenskom kraji , Podkonice?
Petra : Podkonice sú mi dôverne známe. Po prvé preto, lebo bývam v Podbrezovej, to je relatívnej blízko Podkoníc. Pravidelne vidím smerovku Podkonice keď sa presúvam medzi Banskou Bystricou a Breznom. A po druhé preto, lebo keď sa niekomu predstavím tak počúvam : „Ty si z Podkoníc?“. Aj keď je pravda, že som vo vašej obci ešte nikdy osobne nebola. Musím to čo najskôr napraviť A tiež by ma zaujímalo ako súvisí moje priezvisko s vašou obcou. Ak by niekto o nejakej súvislosti vedel, nech mi dá vedieť
Ako vnímate tradičné slovenské zvyky a vidiecku ľudovú kultúru ?
Petra: Ja som tradičný konzervatívny typ človeka. Naše slovenské zvyky a ľudovú kultúru milujem. Milujem slovenské kroje, tance, ľudové pesničky, súbory, keď vidím vystúpenie Lúčnice, ani nedýcham. A aj keď je pravda, že naše tradičné zvyky nie sú niekedy až také príjemné ako vystúpenia Lúčnice, obzvlášť tie veľkonočné , ale je to niečo čo sme zdedili po predkoch, dedičstvo, jediné, čo nás spája s minulosťou. Preto ani jeden slovenský zvyk nepovažujem za staromódny ani za prežitok. Všetky zvyky vyjadrujú identitu národa, určujú kto vlastne sme. Aj v našej rodine niektoré zachovávame, najmä teda veľkonočnú šibačku oblievačku, to je klasika a aj na Vianoce máme pár – napríklad maminka nám pravidelne urobí pri večeri na Štedrý deň medom krížik na čelo, dávame pod obrus pár drobných, aby bol aj nasledujúci rok pre nás štedrý, krájame jablko, aby sme zistili či budeme zdraví, keby sme mali nejaký dobytok, tak ho tiež s najväčšou pravdepodobnosťou chodíme kŕmiť dobrotami z vianočného stola So sestrou sme si pravidelne na Luciu veštili z halušiek alebo z lístkov meno nastávajúceho (zatiaľ sa nesplnilo, našťastie :-)).
Zažili ste tradičné Vianoce na dedine, polnočná omša a Štefanská zábava v dekáči( kultúrny dom v obci ) ?
Petra: Som panelákové dieťa, typické dedinské Vianoce som bohužiaľ nezažila, čo mi je ľúto. Vianoce na dedine majú pre mňa osobité čaro. Obzvlášť sa mi páčia betlehemci, ktorí chodia na dedinách po domoch koledovať a šíria radostnú zvesť, že sa nám narodil Spasiteľ. Pochádzam z kresťanskej rodiny takže polnočná svätá omša je pre nás samozrejmosťou.
Akú kultúrnu alebo hudobnú akciu, odporučíte v roku 2013 našim čitateľom, v rámci Slovenska?
Petra: Koľko mám tu na to miesta? Lebo to by sa nezmestilo na na dve A4!
Už takmer 10 rokov žijem v Bratislave a ani jeden rok nevynechám vinobranie v Rači a v Ružinove. Neskutočne si vždy užívam atmosféru, ktorou to tam v tom čase dýcha, burčiak, cigánsku, lokše, hudobné vystúpenia, nečakané stretnutia… Mám rada aj kultúrne leto na Kuchajde, bratislavská mestská časť Nové Mesto si dáva v poslednom čase celkom záležať a vždy pripraví fajn akcie. Ja sa na Kuchajdu napríklad veľmi rada chodím pozerať na tých rozkošných tancujúcich dôchodcov, ktorí sa vždy v sobotu večer krásne oblečú a pri kapele Moravanka vykrúcajú svoje polovičky. Má to takú energiu a eleganciu zároveň, že mi je občas ľúto, že som sa nenarodila o pár desiatok rokov skôr A ešte odporúčam aj letné kino na Kuchajde – pri jazere pod hviezdami sledovať filmy, to nemá chybu. Ak budete mať niekedy cestu okolo, určite sa zastavte
V čase adventu sú zas prekrásne adventné koncerty. Moji rodičia pravidelne chodia na tie na ľupčianskom hrade, vraj je to vždy úžasný zážitok.
Ale celkovo odporúčam všetko čo je hudobno-kultúrneho charakteru. Rozširuje to obzory a zušľachťuje ducha. A je úplne jedno či ste v La Scale alebo kulturák v Podkoniciach.
