„Bez akejkoľvek verejnej a odbornej komunikácie bola ukončená produkcia šlabikára Lipka – verzia z roku 2011 a bol nám do školy doručený šlabikár „Hupsov Lipka“; má dve časti plus pracovný zošit. Niekoľko postrehov:
Kým Šlabikárom Lipka sa tiahla niť hodnoty rodiny – na stránkach sa pri rôznych témach znovu objavovali tie isté ilustrácie tej istej rodiny; dievčatko a jej brat, mama a otec – Hupsovym šlabikárom nás sprevádza škriatok Hups, ktorý nie je začlenený do žiadnych vzťahov, funguje sám za seba. Navyše aj deti tu figurujú viac-menej samé za seba, vždy sa objavujú iné a nie sú začlenené do vzťahov v rodine.
Predošlý šlabikár upevňoval dieťa v jeho povedomí „PATRÍM DO RODINY“, mám korene, kým Hupsov šlabikár po zovšeobecnení pozorovaných javov akoby hovorí: buď sám za seba, samostatná jednotka. Navyše nevedno, akého rodu je škriatok Hups…
V Hupsovom šlabikári sú na niektorých miestach vykreslené situácie opisujúce rodinné vzťahy/rodinných príslušníkov v negatívnom alebo ponižujúcom duchu, naopak v „starej“ Lipke je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie, šťastia (na mnohých stranách sú doplnené korešpondujúcimi ilustráciami) – napr. sused zhadzujúci otca, že je „kazisvet“ ( 2.časť, s. 21).
V Hupsovom šlabikári je najčastejšie text o dieťati a iba jednom rodičovi; v Lipke je veľa textov o spolužití v úplnej rodine. Jeden článok som Vám prepísal celý:
Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. (článok na precvičenie písmena Žž!)
Celý predošlý šlabikár bol v jednote jasného a zrozumiteľného textu významne doplneného prehľadnými a zároveň obsažnými ilustráciami, ktoré napomáhali porozumeniu už i tak životu deťom blízkeho a zrozumiteľného textu. Obsahoval texty týkajúce sa detí, ich sveta, každodennosti či reálnych zážitkov, situácií (rodina, sviatky, dovolenka, choroba, návšteva u starkých, narodeniny…), kým Hups deti vťahuje do virtuálnej reality, príbehy sú často ťažko zrozumiteľné, majú otvorený a nejasný koniec.
V Hupsovom šlabikári vymizli texty ľudovej slovesnosti či iné klasické texty slovenských autorov. Okrem iných textov sú tu aj texty o Hupsovi, ktorých autorkou je spisovateľka detskej literatúry Mgr. Gabriela Futová (táto informácia nemusí byť určujúca, obsahovo jej knihy nepoznám, no tu sú názvy niektorých z nich: Hľadám lepšiu mamu; Nejdem, a basta!; Naša mama je bosorka; Keby som bola bosorka.
Nevidím dôvod náhrady kvalitných a majstrovsky zostavených, a to i napriek jednoduchosti a prváckym potrebám vyhovujúcej stručnosti, obsahovo jasných i pútavých textov zo „starej“ Lipky (navyše autorsky pestrejšej skladby: Daniel Hevier, Ján Turan, Elena Čepčeková, Štefan Moravčík a ďalší) a ich výmeny za texty plné modernizmov, slangových výrazov či slov s pre deti nejasným obsahom (stachopud, gangster, des, „sfúkla ho“, „Som ja ale peň!“, „noha v háji“ a pod.)
Tieto postrehy dávajú spolu obraz vytrhnutia detí z koreňov, identity, nielen z povedomia príslušnosti k vlastnej rodine, no i k vlasti. K tomu pridávam, že metodická či dokonca aj grafická zmätočnosť Hupsovho šlabikára nahradila pocit prehľadnosti a harmónie, pokoja, poriadku a prehľadu v „starej“ Lipke.
Záverom chcem pripomenúť, že ŠLABIKÁR nie je učebnica ako napr. Geografia pre 8. ročník, učebnica, obsahujúca INFORMÁCIE. V prípade šlabikára nejde o informácie! Šlabikár je prvý samostatný pohľad do sveta, po tom, ako dieťa vykročilo na cestu vzdelávania… Dieťa v tomto veku je absolútne nekritické, VŠETKO prijíma a absorbuje, čo mu jeho prvá pani učiteľka dáva. Nový šlabikár dáva čistým deťom lekciu tohto sveta. Tu zažijú, že normálne je konzumovať každý deň plytké príležitosti na rozptýlenie, najzaujímavejšie a najpodstatnejšie sú veci okolo mňa (ľudia sa menia ako kulisy), najčastejšie je pri mne len jeden rodič a najmä životom sa netiahne žiadna zrozumiteľná línia (RODINA), žiaden hlbší kontext (SVIATKY, KRAJINA, NÁROD, nebodaj CIRKEV…).
Tento šlabikár je oficiálnou učebnicou financovanou a schválenou Ministerstvom školstva. Bude pôsobiť a zapisovať sa do myslí a duše tisícov detí na Slovensku. Skutočnosť, vo svetle ktorej mi slová listu pána ministra trochu blednú. Viem, že ten šlabikár nie je jeho dielo, ale on je minister školstva a šlabikár je najdôležitejšia učebnica zo všetkých učebníc v rámci celého školstva.“
Pokoj a dobro!
Ján Horecký
riaditeľ Spojenej školy sv. Františka v Bratislave
One response to “Novým šlabikárom proti rodine”