„Hor sa, vystúpme na vrch Pánov“ – týmito slovami sa prorok Izaiáš obracia na národy a pozýva ich k návratu, ako na veľkolepej púti do Božieho chrámu, aby ich Pán poučil o svojich cestách, a tak mohli kráčať jeho chodníkmi (Iz. 2, 2-5). Púť, zároveň ako aj jeden z dôležitých a charakteristických znakov každého Jubilea, nám pripomína stav človeka, ktorého existencia sa utvára ako cesta : od narodenia až po smrť, každý človek je homo viator. Aj Ježiš, spolu s Máriou a Jozefom, sa stali pútnikmi do svätého mesta Jeruzalema a Cirkev bez prestania pokračuje v duchovnej skúsenosti putovania a obohacuje ju o nové a originálne významy: „Rím – mesto sv. Petra a Pavla, Svätá zem alebo staré i nové svätyne zasvätené Panne Márii a svätým – to sú ciele mnohých veriacich, ktorí si takto udržujú a živia svoju vieru. Anglický spisovateľ G.K. Chesterton vo svojom románe Dobrodružstvá živého človeka vyslovil výrok: „Stal som sa pútnikom, aby som už nebol vyhnancom.“ Či si to už uvedomujeme, alebo nie, človek prichádza od Boha a jeho život má zmysel iba vtedy, keď sa interpretuje a realizuje ako cesta návratu do Otcovho domu. A pútnictvo chce byť znakom a pripomienkou práve tohto aspektu.
A tak sme sa ocitli vo „večnom meste“ rozloženom na siedmych pahorkoch, na mieste mučeníckej smrti apoštolov Petra a Pavla, na mieste chrámov zasvätených Panne Márii a ďalším svätým, na mieste katakomb a dôležitých pamätníkov kresťanského Ríma.
To všetko je Rím, v ktorom sa nachádza najmenší štát sveta Vatikán – zvrchované teritórium Svätej stolice a pápežské sídlo na rozlohe len 0,44 km2, ktoré sme nemohli vynechať. Veď kto by neprišiel obdivovať Baziliku Sv. Petra s dominantnou Michelangelovou kupolou a pred ňou ležiace Námestie Sv. Petra navrhnuté významným barokovým architektom Berninim. Naše zážitky boli umocnené výhľadom z kupoly a návštevou Vatikánskych múzeí so známou Michelangelovou Sixtínskou kaplnkou. Pomodlili sme sa pri súčasnom hrobe blahoslaveného pápeža Jána Pavla II umiestnenom v Bazilike Sv. Petra v Kaplnke sv. Šebastiána hneď vedľa Michelangelovej Piety, obdivovali sme Berniniho Baldachýn a Cathedru Petri, dotkli sme sa nohy Sv. Petra na jeho bronzovej soche a prezreli sme si podzemné hrobky s hrobom Sv. Petra a ďalších pápežov. Podľa pradávnej tradície Peter, ktorý prišiel do Ríma, aby založil Cirkev v srdci impéria, tu zahynul mučeníckou smrťou. Nad jeho hrobom sa dnes týči stavba baziliky a práve jej ohniskový bod, hlavný oltár pod baldachýnom, bol postavený nad jeho hrobom.
Naše kroky viedli aj do ďalších troch patriarchálnych bazilík : Sv. Jána v Lateráne, Panny Márie Väčšej ( Santa Maria Maggiore) a Sv. Pavla za Hradbami. Nevynechali sme ani Baziliku Sv. Kríža v Jeruzaleme s relikviami priečneho ramena Kristovho kríža, klincom a tŕňami z Jeho koruny, replikou Turínskeho plátna a to všetko vďaka Sv. Helene – matke cisára Konštantína, ktorá tieto relikvie našla v Jeruzaleme počas návštevy Svätej zeme. Mali sme možnosť pomodliť sa aj na Svätých schodoch, po ktorých kráčal P.Ježiš ku Pilátovi. Pre nás Slovanov bola významným miestom návšteva Baziliky Sv. Klementa – miesto posledného odpočinku Sv. Cyrila, ktorého životná púť skončila v Ríme po tom, ako spolu s Metodom prišli z Veľkej Moravy do Ríma, kde získali schválenie staroslovienčiny – ako štvrtého liturgického jazyka v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde bola slávená prvá omša v jazyku našich predkov. Okrem toho priniesli so sebou pozostatky Sv. Klementa, ktoré našli ako misionári u Chazarov na území dnešnej Ukrajiny. Zaujímavosťou bola Bazilika sv. Praxedy, ktorá zbierala kosti a krv mučeníkov, aby mohli byť po smrti uctievaní. Vo vedľajšom kláštore boli údajne ubytovaní aj sv. Cyril a Metod počas svojho pobytu v Ríme v rokoch 867 až 869, o čom svedčí aj tabuľa na vonkajšej stene chrámu. Chrám Sv. Praxedy sa nachádza len niekoľko metrov od Baziliky S.M. Maggiore. Neďaleko bývalého pohanského chrámu Pantheon, ktorý je od roku 609 pápežom Bonifácom IV premenený na kresťanský chrám Panny Márie mučeníkov sa nachádza Kostol Santa Maria sopra Minerva, v ktorom pod hlavným oltárom dominuje sarkofág s pozostatkami sv. Kataríny Sienskej, ktorá sa počas svojho života snažila o navrátenie pápežského sídla z Avignonu späť do Ríma.
Stopy antickej histórie a kultúry sme si pripomenuli návštevou Kolosea, Palatina, Fóra Romana, Trajanovho fóra a Kapitolu. Prešli sme popri Oltári vlasti – pamätníku Viktora Emanuela II na Benátskom námestí a dostali sme sa až na Piazza Navona – najslávnejšie námestie barokového Ríma so známou Berniniho Fontánou Štyroch Riek. Nevynechali sme ani Španielske námestie a známu Fontánu di Trevi. Nemenej zaujímavé boli Katakomby sv. Kalixta, ktoré sú najstarším kresťanským cintorínom v Ríme rozprestierajúce sa na štyroch podzemných poschodiach.
Veríme, že táto púť konaná v dňoch 20. – 24.marca 2012 prispela k nášmu duchovnému obohateniu a poznaniu návštevou veľkolepých kresťanských pamiatok. Zároveň sme mali možnosť nazrieť aj do dávnej histórie a vidieť pozostatky antickej kultúry v meste, ktoré bolo po stáročia centrom západných civilizácií a právom mu patrí názov la Città Eterna – Večné mesto !
V mene svojom, aj v mene zúčastnených pútnikov sa chcem poďakovať za duchovný sprievod nášmu pánovi farárovi Jozefovi Kunešovi, ktorý nám okrem eucharistického pokrmu pri každodenných sv. omšiach rozdával aj pokrm poznania v podobe hodnotných informácií o navštívených pamiatkach a miestach a zároveň sa o nás staral počas celého pobytu.
Vďaka Bohu za túto púť ! Vladimíra Turčanová
