Iste majú mnohí z nás v živej pamäti apríl roku 1982, kedy naša farnosť privítala nového mladého kňaza Jozefa Hrtúsa, ktorý prebudil a rozvinul duchovný a náboženský život v našej farnosti. Odvtedy uplynulo 30 rokov, ale stopy jeho pôsobenia u nás sú stále prítomné. Pri tejto príležitosti sme vdp. Jozefa Hrtúsa oslovili a poprosili o rozhovor, v ktorom si radi zaspomíname na časy jeho osemročného pôsobenia v Podkoniciach a dozvieme sa viac o jeho živote po tom, ako našu farnosť opustil.
Kam viedli Vaše kroky po odchode z Podkoníc?
Novozvolený, teraz už zosnulý pán biskup Mons. Rudolf Baláž, ma poslal v roku 1990 do farnosti Brezno, kde som pôsobil dva a pol roka. Potom som bol na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici a potom opäť v Brezne.
Kde teraz pôsobíte?
Po úprave diecéz sa Brezno dostalo do Rožňavskej diecézy. Pán biskup nám dal možnosť vybrať si nové pôsobiská a tak šestnásť kňazov breznianskeho dekanátu odišlo. Ja som poprosil žilinského pána biskupa o nejaké miesto a on ma ustanovil od októbra 2010 do farnosti Lutiše.
Spomínate si niekedy na čas strávený v našej farnosti, na čo radi spomínate?
Jaj, to ste ma rozosmiali! Ako by som mohol nespomínať. Veď prvá farnosť je ako prvá láska! Teraz keď som sa ocitol v podobnej farnosti ako boli Podkonice, ak nepoviem, že spomínam stále, tak denne iste.
A na čo najviac spomínam? Na starých farníkov, ktorí už nie sú medzi nami, ako som s nimi opravoval faru, na tých, čo som zaopatroval sviatosťami chorých, na šport (futbal, lyžovačky, cyklistiku a samozrejme turistiku), na miništrantov, mládež (zbor a stretká), deti… Ach, to by som mohol napísať celý román…
Je rozdiel vo vytváraní spoločenstva veriacich na dedine oproti mestu?
Samozrejme. Na dedine som bol viac s farníkmi (v obchode, na pošte, pri kosení, brigádach, na ulici, rozhovoroch po sv. omši, pri návštevách, futbale…). V meste toto chýba. Tam som viac využíval farské štruktúry ako je napríklad farská rada, jej sekcie. Tak som sa stretával s lektormi, členmi charitatívnej sekcie, mládežou, ekonomickou radou, týždenne som mal prednášky z duchovného života… Spolupracoval som s pánmi kaplánmi (mal som troch). Takže to bola viac pozícia manažéra. To nehovorím o biskupskom úrade, kde som zastrešoval ekonomické, právne, hospodárske, personálne oddelenie a množstvo iných diecéznych inštitúcii. Ale to bolo o inom!
Ako vnímate náročnosť formovania dnešnej mládeže oproti mládeži 80. rokov minulého storočia, keď ste pôsobili u nás?
Možno vás prekvapím, ale nevidím v tom nejaký podstatný rozdiel. Ako som spomínal, som v podobnej farnosti ako pred 30 rokmi v Podkoniciach. Aj tu vediem športový krúžok, ktorý je dosť navštevovaný. „Moji“ futbalisti teraz na turnaji medzi dvanástimi mužstvami skončili tretí. Aj tu máme veľmi málo chlapcov. Robíme cyklotúry. Keby som bol mladý ako v Podkoniciach, tak by to bolo asi presne tak aj tu.
Venujete sa stále nejakému športu?
Ale, áno! Trochu skialpinizmu (čomu sa najviac teší môj vlčiak), cyklistike, tenisu. Troška s deťmi hrám hokej, vediem spomínaný športový krúžok… A tiež som občas drevorubač, záhradník, murár… Ale to asi nie je šport .
Aký odkaz alebo povzbudenie pošlete nám, Vašim bývalým farníkom ?
Nuž, ak som ich nepovzbudil za osem rokov pôsobenia v Podkoniciach, tak teraz ťažko! Ale vážne, som skôr v pozícii, že by som ja potreboval povzbudenie ako povzbudzoval! Prečo? Lebo počúvam, že chodí menej ľudí do kostola ako pred dvadsiatimi rokmi. A to ma zarmucuje! Pán Ježiš povedal: „Po ovocí ich poznáte.“ Ja som tam asi zle sial. Teraz by vlastne malo byť vidieť ovocie môjho pôsobenia. Aké je?!
Takže mňa povzbudí, ak sa čo len jeden čitateľ rozhodne byť angažovaným farníkom. Tomu gratulujem a všetkých úprimne a zo srdca pozdravujem.
V mene redakcie spravodaja a všetkých Podkoničanov srdečne ďakujem za rozhovor pánovi farárovi Hrtúsovi a spoločne mu želáme pevné zdravie, veľa síl a darov Ducha Svätého v jeho pastoračnej činnosti a pri šírení evanjelia všade tam, kde povedú jeho kroky.
