Viete si predstaviť Vianoce bez Vianočného stromčeka? Išlo by to len ťažko. Vianočný stromček alebo aj : jezuľan, polazník, kriskindl, podľažnik do vidieckej kultúry prenikal v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia. Znak Vianoc, novodobá forma symbolu života a prosperity, zelene.
Na štedrý deň v Podkoniciach, ráno pastier kráv roznášal po domoch brezové prúty pre gazdu na celý rok. Boli to dva pekné prúty, ozdobené kúskom jedliny. Gazdiná prúty prevzala, pastierovi dala odmenu a hned nimi vyšibala prítomné deti, aby boli šikovné. Celý tento deň, bol v Podkoniciach prísny pôst. Nejedli sa nie len mäsité ale aj bezmäsité jedla, v podstate sa hladovalo. Len deti sem – tam čosi uchytili z pečených koláčov. Večera sa skladala iba z pôstnych jedál: oblátky s medom, opekance s makom alebo bryndzou, ryba, kyslá kapustná polievka, tradičné domáce ovocie, orechy a hriata pálenka.
Obyčaj prinášať do domu ihličnatý stromček, zdobiť ho ovocím, ozdobami, pečivom a sviečkami sa na Slovensko šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Ihličnatý vianočný stromček nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami a v zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia (zapichoval sa do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin, podkladalo sa pod sliepky). Postupné zmeny v chápaní a vnímaní estetiky, charakterizujú zmeny v umiestnení (pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevnený v podstavci), veľkosti a výzdobe stromčeka. V prvej tretine 20. storočia sa podeň začali dávať darčeky pre členov rodiny. V obciach, kde chodil pán farár po kolede na Tri krále, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka. Dodnes sa ponecháva v dome spravidla do Troch kráľov.
Zdroj : encyklopédia ľudovej kultúry, Kniha Podkonice
Dušan Koctúr hanimreje
