Na úvod chcem upozorniť čitateľov, že tento príspevok píšem čisto za seba a nie kvôli niekoho záujmom.
Nedávno som narazil na internete na článok, ktorý sa týkal základnej školy v Podkoniciach respektíve problémov, do ktorých sa škola dostala kvôli nízkemu záujmu rodičov pre výučbu svojich detí v podkonickej škole. V prvej chvíli som tejto správe nechcel uveriť, ale po dočítaní článku som pochopil, že hrozba zániku školy je reálna a hrozí už v blízkej budúcnosti.
Ja osobne zatiaľ nemám žiadne deti, avšak moji rovesníci pracujú, zakladajú si rodiny alebo končia štúdium, a tak budem písať aj za nich. Každý mladý človek rozmýšľa kde začať svoj vlastný život. Po nájdení práce sa každý chce usadiť. Otázkou však pre mladého človeka zostáva, že „KDE“ ? Po založení rodiny je jedna z požiadaviek mladých ľudí možnosť kvalitného vzdelania jeho dieťaťa. Je potrebné si preto položiť otázku, čo je pre jeho dieťa to najlepšie. Pre niekoho to môže byť kvalita vzdelávania, prostredie, spolužiaci, priestory, či pohyb. Dajú sa teda tieto ciele dosiahnuť v našej základnej škole v Podkoniciach ? Ja sám už niekoľko rokov žijem väčšinu času mimo Podkoníc ale rád sa do nich vraciam a raz sa tu možno plánujem aj usadiť. Som z generácie, ktorá vyrástla v ZŠ 1 – 4 Podkonice. Konečne sa dostávam k mojej podstate, a tou je popísanie mojich zážitkov zo ZŠ Podkonice a následného prechodu do väčšej školy v okolí.
Vyučovanie v Podkoniciach prebiehalo tak, že sme boli dva ročníky v jednej triede, nám žiakom to neprišlo nijak zvláštne, dokonca sme z toho ťažili a niekedy keď sme mali dokončené svoje cvičenie z nižšieho ročníka, počúvali sme zaujímavé učivo starších žiakov. Na nejaké veľké šarvátky sa nepamätám, všetci sme boli kamaráti či dievčatá či chlapci, mladší alebo starší. Zber kašiek, šípok, pomarančových šupiek či papiera to všetko bola zábava. Výučba aj ťažších predmetov nám nerobila až také problémy, lebo nás bolo málo a dalo sa nám venovať aj jednotlivo. Telesnú výchovu sme mali skvelú. Pamätám si totiž, ako sme vždy čakali pri východe zo školy na to, ako nám pani učiteľka otvorí dvere, a my prebehneme cez dvor aby sme boli prvý pri vchode do telocvične. V zime sme sa chodili bobovať a sánkovať na okolité lúky. Ešte si spomínam na karnevaly, výlety, turistiky a podobné príjemné zážitky, ktoré sme v našej škole zažili.
Po skončení 4. ročníka nám bolo smutno pri odchode z našej školy, ale vedeli sme, že nás čaká niečo nové a to druhý stupeň. S prechodom do novej školy, nového prostredia a s cestovaním autobusom neboli až také problémy, avšak najmä na tieto veci sa pozerajú rodičia. Koľko stojí cesta, obedy, učebnice, papuče, ale to neboli starosti nás žiačikov. Naše problémy boli úplne iné. Zrazu sme sa ocitli v triede s „x“ novými tvárami častokrát aj rómskymi. Či už to bol ktokoľvek hneď v prvých mesiacoch sa mi záhadne stratili topánky. V prvých mesiacoch si ma vyhliadol istý o dva roky starší chalan a dal mi do zubov… prečo ? … len tak aby si vytvoril rešpekt pred ostatnými a ja som bol dobrý objekt, iný dôvod nemal. Asi prvý rok sme trpeli šikanu aj v škole od deviatakov, ale pokiaľ vás zodvihli do vzduchu iba za krk a nijak silno neudreli, bolo to fajn. V prvé dni sme počúvali nové pestré slovníky, ktoré už napodiv medzi tamojšími deťmi boli zaužívané a v našej starej ZŠ nepoznané. V ďalších ročníkoch sa objavili indivíduá, ktoré nosili cigarety a nebolo problém sa k nim dostať a vyskúšať si to, prípadne pri tom aj zostať. No bolo to pestré. Každý z nás má však svoje spomienky, stačí si ich premietnuť a pouvažovať aké to bolo.
Pred pár mesiacmi sa na školskom dvore v Podkoniciach konala pekná akcia s rozprávkovými bytosťami. Tak som sa tam zo zvedavosti prišiel pozrieť aj ja. Nostalgiu z detských čias strávených v tejto škole vystriedala radosť, keď som videl ako naša dedina žije mladými ľuďmi baviacimi sa so svojimi deťmi a hovoril som si, že Podkonice sú stále peknou, živou dedinou. Teraz si však kladiem otázku, či takou aj naďalej zostanú, keď vidím, že život pre mladé rodiny tu bude sťažený absenciou základného prvku výchovy detí t.j. školy.
Podkonická škola má krásne prostredie prírody, veľkú nanovo zastrešenú telocvičňu s kvalitným vykurovaním a čo som počul dokonca aj novým moderným kotlom na drevnú štiepku. Okolo je nádherný trávnatý dvor, ako zrodený pre letné športy. Pýtam sa teda sám seba a aj Vás, o toto chceme prísť podkoničania ? Ak áno, bude to krok do zabudnutia tejto dediny a pre okolie budeme známi ako dedina dvoch krčiem a žiadnej školy.
S pozdravom bývalý žiak základnej ako aj materskej školy v Podkoniciach.
4 responses to “Budúcnosť našej ZŠ s MŠ ?”