Niektorých z Vás možno zaujíma, ako dopadlo seniorské retrostretnutie súborníkov (SRS) po 59. rokoch. Môj tato by ho s radosťou klasifikoval na jednotku s hviezdičkou a dvakrát podčiarknutú.
Poschodilo sa nás 25 a temer každý s batôžkom. Dievčatá nanosili koláče, pampúšky, chrapne či slané, a chlapci tekutiny s grádami. Od Zufalcov prišla aj slaninka na originálnom ražníku s nápisom Fašiange 2013 – Stretnutie súboru. Svojou prítomnosťou nás poctil aj pán farár.
Pri úvodných rečiach sa na stenu premietali fotografie z našich mladých čias. Pomedzi koštovku Hand made produktov (bez klbásy), sa už rozbiehali spomienky a zážitky z našich vystúpení, ubytovania po zapadákoch, cestovania Ančou, busom alebo aj na člne, či peši. Človek až žasne, ako detailne sa zážitky z detstva vryjú do pamäte.
Klábosili sme jeden cez druhého a umlčali nás len naši harmonikári. Nahodili garmošky a vyhrávali, akoby sa s pesničkami vrece roztrhlo. Spievali sme ako s Cédéčka, ale bez pauzy. Všetky hlasy – ženské či mužské – boli silné, čisté, suverénne – absolútne profi. Polstoročnú pauzu nebolo vôbec cítiť. Bola som očarená, lebo všetci boli nadšení a veselí. Velikánska vďaka každému z Vás.
Resumé celého je, že:
Do roka a do dňa
stretneme sa všetci zas.
Oprášime talenty,
ktoré driemu v každom z nás.
Zanôtime, zadrobčíme,
Podkonice prekvapíme.
PS1.: Marcelka, ďakujem za požičanie…
PS 2.: Prosím všetkých, ktorí sa stretnutia nezúčastnili, alebo o ňom
vôbec nevedeli, aby sa mi prihlásili, nech ich môžem do celej akcie
zasvätiť a zakomponovať.
M. Čemanová, rod. Mojžišová-Školeje
