Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Toto príslovie zvlášť platí pre návštevu Svätej Zeme, lebo každý kresťan živej viery má túžbu vidieť, počuť, prejsť nohami po Svätej zemi a byť na miestach, kde sa pred dvetisíc rokmi narodil, žil, odovzdával svoje učenie, konal zázraky, zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia Pán Ježiš Kristus. A tak navštíviť a poznávať miesta Svätej zeme je naozaj neopakovateľným a hlbokým zážitkom a stáva sa nábožensko-duchovným bohatstvom na celý život.
Veru, kto by nechcel navštíviť krajinu patriarchov, krajinu Abrahámovho syna Izáka, krajinu sudcov, významných kráľov ako Šaul, Dávid, Šalamún, krajinu prorokov. Je obzvlášť zaujímavé a jedinečné započúvať sa do slov evanjelia na týchto posvätných miestach, kde je stále prítomný duch Ježiša Krista. Tak som to cítila prvýkrát pred sedemnástimi rokmi pri mojej prvej návšteve Izraela a nebolo tomu inak ani teraz. Najlepšie to vystihujú slová nášho duchovného sprievodcu pátra Mariána Ondrejku: „Nikto z vás odtiaľto neodíde nezmenený.“
Pre nás kresťanov – katolíkov sa možno bude na prvý pohľad zdať nezvyčajná skutočnosť, že Izrael je krajinou troch monoteistických náboženstiev : pre nás, kresťanov je už spomínanou zemou Ježiša Krista a zemou evanjelia; pre Židov je zasľúbenou zemou a pre moslimov jedným z najdôležitejších svätostánkov a tak tu máme pocit, že by sme si chceli pre nás „viac ukradnúť“ aby nám, katolíkom, tam patrilo viac, tak, ako sme zvyknutí u nás doma J
Naša farská púť trvala od 16.-23.apríla 2013. Počas týchto siedmych vzácnych dní sme vďaka CK Awertravel a vynikajúcemu duchovnému sprievodcovi otcovi Mariánovi Ondrejkovi, mali možnosť navštíviť Jeruzalem, Betlehem, Qumrán, Masadu, Mŕtve more, Jericho, Nazaret, Ein Karem, Haifu, Kafarnaum, Tabghu, horu Tábor a horu Blahoslavenstiev a iné významné miesta a na týchto miestach pocítiť dotyk dejín našej spásy. Každého chytil za srdce moment, keď sa mohol dotknúť „hviezdy“ symbolizujúcej narodenie Jeižška v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, alebo stáť na Golgote v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme pri skale, do ktorej bola zasadená päta kríža, na ktorom prelial za nás P. Ježiš svoju krv, alebo v samotnom Božom Hrobe, či sa prejsť po krížovej ceste po „Via Dolorosa“, alebo byť na mieste, kde pán Ježiš na Kvetnú nedeľu vstúpil do Jeruzalema – v Betfage (Dome fíg) na Olivovej hore. Manželia mali možnosť obnoviť si manželské sľuby v Káne Galilejskej, na mieste zázraku premenenia vody na víno na svadobnej hostine a všetci sme si obnovili krstné sľuby pri rieke Jordán, na mieste, kde Ján Krstiteľ pokrstil Pána Ježiša. Ocitli sme sa na mieste navštívenia príbuznej Alžbety Pannou Máriou v Ein Kareme a zároveň v rodisku Jána Krstiteľa. Silným zážitkom je aj návšteva miest, kde P. Ježiš učil zástupy (Kafarnaum), robil zázraky a ustanovil primát Sv. Petra (Tabgha) a tiež miesto, kde sa premenil pred apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom (Hora Tábor) a kde vyslovil osem blahoslavenstiev na Hore Blahoslavenstiev. Panne Márii je venovaná krásna Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete s kupolou v tvare obráteného kvetu smerom dolu k ľuďom symbolizujúcu vzťah Panny Márie k nám a k celej Zemi a v Jeruzaleme na hore Sion nájdeme miesto jej „usnutia“ – Dormicion a prázdny hrob Panny Márie neďaleko Getsemanskej záhrady, kde stojí majestátna Bazilika Agónie ( alebo Bazilika Národov) – miesto, kde sa Pán Ježiš Krvou potil a prežíval posledné hodiny pred zajatím. Ďalším silným zážitkom je návšteva Kostola Sv. Petra v Galikantu v Jeruzaleme, na mieste veľkňazovho domu Kajfáša, kde Peter tri krát zaprel svojho Majstra. Na už spomínanom Sione nemôžeme zabudnúť na miesto, kde P. Ježiš jedol veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri vo Večeradle. Na tomto mieste ustanovil sviatosti : kňažstva, Eucharistie a zmierenia. Tu sa nachádza aj hrobka kráľa Dávida.
Každý pútnik sa zastaví na Olivovej hore, kde sa môže pokochať pohľadom na panorámu starého mesta, Údolie Cedron a židovský cintorín. Žiadny pútnik tak isto nevynechá ani návštevu Západného múru, zvyšku hradieb, ktorými Herodes obklopil chrámové návršie, známeho pod názvom Múr nárekov. Tu sa Židia chodia 24 hodín denne modliť (muži oddelene od žien) a očakávajú príchod Mesiáša. Muži musia mať pokrývku hlavu tzv. kippu alebo klobúk a oblečení sú v čiernom obleku, fraku či dlhom kabáte. Ako symbol zasvätenia Bohu si muž nesmie strihať ani holiť vlasy nad ušami, preto niektorí ortodoxní Židia nosia na boku akoby dlhé vrkoče. Dominantou mesta je Omarova mešita (alebo Dom Skaly) na chrámovom návrší s kupolou pokrytou zlatom, ktorá patrí ku trom najposvätnejším miestam islamu. Zo skaly, ktorá tvorí ústrednú časť tejto svätyne vzlietol údajne prorok Mohamed na kobyle El Buraq do neba a podľa židovskej tradície na tejto sklade obetoval Abrahám svojho syna Izáka.
Dalo by sa ešte veľa písať a ešte oveľa viac vidieť vo Svätej Zemi. Každému, kto má alebo bude mať možnosť želáme, aby mohol tieto miesta navštíviť aspoň jeden krát v živote, ale kým sa tak stane, snažme sa aspoň čítať a žiť evanjelium, aby ho ostatní mohli zasa čítať z nášho života, našich slov a našich skutkov.
Na záver by som rada poďakovala nášmu pánovi farárovi Jozefovi Kunešovi a d.p. Dušanovi Mesíkovi, duchovným pastierom našich dvoch farností Podkonice a Čerín, že sme mohli spoločne s radosťou prežívať nezabudnuteľné momenty na našej púti.
Vďaka Bohu za túto púť !
Vladimíra Turčanová
