Dlho sa chystám začať blogovať. Svoj blog otváram krátkym postrehom. Prečo milujem Podkonice. Ak máte chuť napísať, čokoľvek. Nech sa páči. Našepodkonice.sk je portál, kde môžete vyjadriť pochvalné či kritické názory. Nemusí to byť článok. Môže to byť aj blog. To čo cítite,to čo vás trápi.
Na sklonku jesene, keď som prichádzal na rokovanie obecného zastupiteľstva, bolo šesť hodín. Slniečko na horizonte pomaly končilo svoju dennú cestu. Na „Peniažkoch“ sa mi otvorila celá panoráma Nízkych Tatier. Vždy, keď prichádzam domov, chytá ma to za srdce. Z pravej strany najprv sledujem Lupčiansky Hrad. Za ním sa v diaľavách objavuje vrchol Chopku a Ďumbieru… plynule prechádzam pohľadom na Prašivú a Kozí Chrbát. Potom sa otvorí Vysoká, Pleše, „hroby obrov“ pod Plešami a vľavo prechádzam na vrcholky Krížnej, Pánskeho dielu až končím pohľadom na Štiavnické vrchy. Je to pohľad pripomínajúci raj. Všetko sa dokonale zelenie, pred vami sa otvára panoráma. Plynule prechádzam až popri „starom smetisku“. Všetko je krásne, dokonalé. Záklučou sa blížim už dole a otvorí sa naša dedinka.
Keď vítam nového návštevníka Podkoníc, vždy sa zastavím na „Peniažkoch“. Aby sme si v kľude mohli popozerať naše Podkonice. Náš chotár. Miesto, kde som sa narodil. Kde žijem.
Sme krásna dedina. Sebestačná. Máme čistý vzduch, čerstvú pramenistú vodu. Vieme si dopestovať čokoľvek, čo naše zemepisné podmienky dovolia. Keď cestujem po Európe a vraciam sa vždy domov, stále si uvedomím, kde žijeme. Ako všetko máme a aký máme dar. Narodili sme sa na dokonalom mieste. Sme šťastní ľudia.
Naše Podkonice. Miesto. Ľudia. Krajina. Dokonalosť…. 🙂
Michal Gula Vráb
