Vlani som ich videl niekoľkokrát nacvičovať v kultúrnom dome program. Raz som prišiel aj nakuknúť dovnútra a páčilo sa mi, že folklór sa u nás udržuje stále nad vodou. Potom som stretol celú partiu, ako sa lúčia so sezónou v krčme na Hrbe. Rozhodol som sa preto, pre rozhovor s Jozefom Kostúrom, ktorý drží súbor Vysoká pohromade.
MV: Kedy sa datuje vlastne vznik folklórneho súboru alebo skupiny v Podkoniciach?
JK: Folklórna skupina z Podkoníc, ak ma pamäť neklame, fungovala už v sedemdesiatych rokoch pod vedením učiteľky Lýdie Budajovej a jej manžela pána učiteľa Jozefa Budaja.
Mali veľké šťastie, že mali rodičov, ktorí boli vynikajúci speváci a pamätníci. Nemôžeme zabudnúť však aj na nášho pána učiteľa Alfonza Mojžiša, ktorý založil prvý detský súbor v Československu. Všetci učitelia, ktorí nás učili, či už pán učiteľ Mojžiš, Pikula alebo Budaj, nám dali veľa. Všetko to bolo založené na poznávaní prírody alebo spoznávaní nášho krásneho okolia.
Bacúch 1984
Kedy bola založená FS Vysoká?
Vysoká bola založená v roku 2004, ale folklórna skupina čo si pamätám s malými prestávkami funguje už od 97-ho. Vďaka ľudom, ktorí chodia na úkor vlastného voľna… Preto im touto formou chcem veľmi pekne poďakovať.
Jozef, kedy ste stvorili Vysokú z popola?
Začalo to vznikať v roku 1997, kedy sa myšlienka pomaly pretavila do reality. Samotný názov Vysoká sme prijali v roku 2005, kedy sme mali ísť na vystúpenie do Pribiliny. Dumali sme nad názvom, pod akým by sme vystúpili.
Už predtým ako Anka Slobodníčka mala ženy a ja mužov, tak sme sa stretávali. Vystupovali sme však pod menom Podkoničan. Časom sme zistili, že Vysoká bude lepšia…. Môj sen bol vždy hudba, ktorá by nás doprevádzala. Vďaka Tonkovičovým folklórnym slávnostiam pred siedmimi rokmi sa stal sen realitou. Dal som dokopy cigánsku muziku.
Začali ste sa stretávať každý rok?
V podstate sa stále niečo pripravuje. Každý rok treba niečo robiť. Keď je potreba, stretneme sa spoločne, sadneme si, podumáme, ktoré presničky, aká choreografia a vytvoríme program. Dokonca máme aj vlastné DVD-čko, kde to všetko vidno. Má to šmrnc.
To znamená, že sa snažíte robiť nové veci?
Áno. Lúčnica a podobné súbory robia tiež nové choreografie. Ja sa snažím robiť tiež nové veci. Hoc‘ som unavený, a nemám z čoho čerpať 🙂
Priechod 2002
Chýbajú Vám mladí ľudia?
Momentálne sme na tom dobre, lebo sa dali dokopy dievčatá z obce. Na moje potešenie je, že spolu ich chodí až 14, čo omladilo náš starší kolektív.
Preto by som poprosil ľudí, ktorí majú staršie kroje a ktoré by sa ešte dali využiť pre naše mladé dievčatá, keby nám ich darovali alebo dovolili odkúpiť za symbolickú cenu. Vopred ďakujem za túto možnosť.
Pamätám sa, keď sa ešte basa pochovávala, ako to bolo?
To bolo super, máš pravdu. Vtedy to bolo na dobrej ceste, dosť bolo urobených vecí. Treba to dotvoriť a chodiť znovu a stretávať sa. Mali by sme udržať túto tradíciu, lebo je to na dobrej ceste zachovania kultúrneho dedičstva.
Kde všade ste boli vystupovať ?
Rôzne, kde nás zavolajú. Chodíme pravidelne každý rok, všade, kde nás pozvú a kde je priestor pre nás. Často sa nám stáva, že musime aj odmietnuť. Ak nám napríklad nepreplatia autobus do Bratislavy, nemôžeme to prijať. Potrebujem aj pokryť náklady na cestu, na muzikantov.
Za rozhovor ďakuje a veľa tvorivých nápadov a úspešných vystúpení praje
Michal Gula Vráb
Foto: archív Jozefa Kostúra
