Osobitnou slávnosťou Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi každoročne ďakujeme za Pánovu prítomnosť v Eucharistii. Slávi sa vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice (druhý štvrtok po Turícach – Zoslaní Ducha Svätého).Za zavedenie tohto sviatku ďakujeme sv. Juliane z Cornillonu, známej aj ako sv. Juliane z Liège. Narodila sa medzi r. 1191 a 1192 pri Liège, v Belgicku. Keď Juliana vo veku 5 rokov osirela, so sestrou ju zverili augustiniánkam v kláštore s nemocnicou pre malomocných Mont-Cornillon. Vychovávala ju sestra Sapientia, ktorá napomáhala jej duchovné dozrievanie, až kým Juliana sama prijala rehoľné rúcho a stala augustiniánkou. Nadobudla pozoruhodné vzdelanie a čítala dokonca diela cirkevných otcov v latinčine, najmä sv. Augustína a sv. Bernharda. Okrem bystrej inteligencie prejavovala zvláštny sklon ku kontemplácii. Vo veku 16 rokov mala po prvý raz víziu, ktorá sa neskôr pri eucharistickej poklone viackrát opakovala:
Ukázal sa jej mesiac v plnom lesku prerušený temným pásom. Pán jej dal pochopiť význam tohto zjavenia. Mesiac symbolizoval život Cirkvi na zemi, temný pás však chýbanie liturgického sviatku, za ktorého zavedenie sa mala Juliana aktívne zasadzovať: sviatku, pri ktorom by sa veriaci mohli klaňať Eucharistii, aby sa rozmnožila viera, napomáhalo cvičenie cností a uzmierovali zneuctenia Najsvätejšej sviatosti oltárnej.
Asi 20 rokov Juliana, ktorá sa stala predstavenou kláštora, toto zjavenie uchovávala v tajnosti. Potom sa s tým zverila dvom zapáleným uctievateľkám Eucharistie: bl. Eve, pustovníčke a Izabele, ktorá prišla k nej do kláštora Mont-Corillon. To, čo sa stalo Juliane, sa u svätcov deje často: Aby dostali potvrdenie, že vnuknutie prichádza od Boha, je vždy potrebné ponoriť sa do modlitby, vedieť trpezlivo čakať, hľadať priateľstvo a konfrontáciu s inými dobrými dušami a všetko podriadiť úsudku Cirkvi. Po počiatočnom váhaní biskup v Liège, Robert von Thorote, návrh Juliany a jej spoločníčok prijal a v roku 1246 po prvý raz zaviedol slávnosť Božieho Tela a Krvi vo svojej diecéze.
Od svätcov však Pán často požaduje prekonať skúšky, aby ich viera rástla. Tak aj Juliana musela pretrpieť ostrý odpor zo strany kléru, ako aj predstaveného, ktorému kláštor podliehal. Juliana tak zo slobodnej vôle opustila kláštor Mont-Corillon s niekoľkými spoločníčkami a desať rokov od r. 1248 do r. 1258, bola hosťom v rôznych cisterciánskych kláštoroch. Všetkých povzbudzovala svojou pokorou, nikdy nekritizovala ani nekarhala protivníkov, ale naďalej horlivo šírila uctievanie Eucharistie. Zomrela v r. 1258 vo Fossela-Ville v Belgicku. V jej cele bola vystavená Najsvätejšia sviatosť oltárna a podľa jej životopiscov Juliana pri umieraní upreto hľadela s poslednou milujúcou horlivosťou na eucharistického Ježiša, ktorého neustále milovala, uctievala a klaňala sa mu.
Pápež Urban IV. svojou encyklikou Transiturus de hoc mundo v roku 1264 rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Omšové texty a hymnické piesne pre liturgiu hodín zložil sv. Tomáš Akvinský (1225-1274). Pápež Ján XXII. potom upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Sviatosť Oltárna.
Tradícia procesií sprevádza jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie Telo, odpradávna. Tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno, veriaci v procesii na čele s kňazom symbolicky oznamujú svetu nosením monštrancie s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Postupne sa zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. „Oltáriky“ vytvoria veriaci zo zelene, kvetov a domácich devocionálií pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.
Tohto roku pripadol sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi na štvrtok, 19. júna 2014. U nás v Podkoniciach sme si už tradične aj my v procesii a pri oltárikoch uctili Eucharistiu, v ktorej je celý Kristus, Boh a človek sviatostným spôsobom prítomný v podobe chleba a vína.
