Pravdepodobne každý z nás zažil situáciu, kedy si chcel kúpiť nejakú novú vec, povedzme nábytok. Tešíme sa na tú chvíľu, keď nám ho dovezú domov, plánujeme, kde si čo dáme, šetríme si naň, listujeme katalógy a vyberáme, aký by sa nám najlepšie hodil. Lenže skôr ako ho dáme na svoje nové miesto musíme vyriešiť, kam dáme ten starý. Staré musí urobiť miesto novému. A o niečo také nám ide v duchovnej rovine počas pôstneho obdobia. Vyhadzujem zo svojej duše staré a prebytočné veci, aby som v nej urobil miesto samotnému Bohu.
Vieme, že samotný čas pôstu začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní (nedele ako sviatočné dni oslavy Ježišovho zmŕtvychvstania sa do pôstu nepočítajú). Jeho dĺžka pripomína Ježišov štyridsať dní trvajúci čas strávený na púšti, keď sa pôstom pripravoval na svoje verejné vystúpenie, ale aj štyridsaťročné putovanie Izraelitov po púšti pred vstupom do zasľúbenej zeme, Mojžišove štyridsaťdenné zotrvanie na hore Sinaj, kde mu Boh dal desatoro a aj Eliášov štyridsaťdenný pôst.
Pôst však nie je diéta. Je pravda, že dnes sú mnohí ľudia ochotní sa postiť z estetických dôvodov, aby schudli, aby vyzerali pekne v očiach ľudí. A keď sa staráme o pekný ľudský vzhľad, snáď sa môžeme postarať i o ten boží – o vzhľad našej duše. Hlavným rozdielom je to, že diétou sa zameriavame na seba, pôstom na Boha.
Pôstne obdobie nás skôr vedie k pokániu – uvedomením si svojej závislosti na Bohu. Ak máme vždy jedenia a pitia nadostač, ľahko sa staneme príliš sebaistými, vidiac len svoje vlastné schopnosti a podliehame falošnému pocitu úplnej nezávislosti a sebestačnosti. Pôst nás cez hlad teda robí vedomými si i svojich limitov, krehkosti a vedomými si každodenných darov, ktoré od Boha dostávame.
Pôstom nezavrhujeme pozemské veci, veď Boh všetko stvoril ako dobré. Preto pôst slúži na posilňovanie našej vôle a na oslobodzovanie sa od pripútania k materiálnym veciam. Dobrovoľný sebazápor spôsobuje, že nie naše túžby a veci ovládajú nás, ale my ich. Teda nejde o náš zápas proti telu, ale o využívanie svojho tela k rozvoju dobra a očisťovaniu duše. Zavrhovaním toho, čo je hriešne v našej vôli, nenivočíme telo, stvorené Bohom, ale uvádzame ho k jeho pravej rovnováhe a slobode. Ruský kňaz a duchovný mysliteľ Sergej Bulgakov to vyslovil: „umŕtvujeme telesnosť, aby sme získali telo“.
Pôstne sebazápory však naberajú plný efekt len keď ich spojíme s modlitbou a almužnou (skutkami milosrdenstva). Bez modlitby a prijímania sviatostí sa pôst stáva farizejským – je len podávaním akéhosi osobného výkonu a nevedie k pokániu a radosti, ale k pýche, vnútornému napätiu, podráždenosti a nevrlosti. Preto už od počiatku Cirkvi, pôstny čas nebol len časom osobného zriekania sa istých dobier, ale skôr časom dávania. Ak sa dokážeme z lásky k Bohu zrieknuť napr. jedla, trénuje to našu vôľu a posväcuje nás to (to je pôst), ale pokiaľ to isté jedlo dokážem ešte i darovať napr. hladnému, posväcuje nás to dvakrát (to je almužna). A aby sme mali silu to urobiť na to slúži modlitba.
Začiatok a koniec pôstneho obdobia, teda Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami prísneho pôstu (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia). Preto v tieto dni sa treba:
1. Zdržiavať sa mäsitých pokrmov (tento skutok je záväzný od 14. roku veku do konca života, no je dobré ak rodičia i mladšie deti vedú k pokániu).
2. Je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzné od 18. roku veku do začatia 60. roku veku). V Cirkvi sa traduje zvyk raz sa najesť dosýta a dvakrát do „polosýta“.
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy, ak majú zdravotné ťažkosti, nemusia tento zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod.
V ostatné dni pôstu (i každý piatok v roku) je potrebné vykonať aspoň jeden z týchto skutkov:
1. zdržiavanie sa mäsitého pokrmu (mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa v akomkoľvek pomere. Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú porušením pôstu)
2. zrieknutie sa sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, koncertu, diskotéky, spoločenského programu, alebo inej zábavy
3. vykonanie nejakého dobročinného skutku (pomoc starým, návšteva chorých, pomoc núdznym, chudobným, biednym, postihnutým, trpiacim)
4. iný skutok sebazaprenia / obety / pokánia
5. modlitba navyše: liturgia hodín (breviár), 5 desiatkov svätého ruženca, krížová cesta, iná 15 minútová modlitba, alebo čítanie Biblie aspoň 15 minút
6. Modernejšie skutky pokánia:
a).pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete, v mobile,
b).menej chatovania na sociálnych sieťach a viac osobných rozhovorov
c).viac vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu
d).menej kritizovania, negativity, menej slov, ktoré očierňujú, špinia a zraňujú, menej zatrpknutosti, nepriateľstva, zdeptanosti a beznádeje, neprajnosti a podozrievania, hnevu a pesimizmu, menej pýchy a viac pokory.
Skutok pokánia by mal človeka „niečo stáť“ – čas, sily, hmotné prostriedky, nepohodu, jednoducho mal by byť osobnou obetou. Všetkým vám želám, aby čas pôstu bol pre nás všetkých časom veľkého požehnania a radosti v duši.
Miroslav Spišiak, váš farár
