Deň kroja vytvoril krásny nezabudnuteľný zážitok. Odohral sa v sobotu 8. septembra 2018. Toľko ľudí v kroji v našej dedine som za svojich 37 rokov nevidel. A veruže bolo veselo keď sa stretli mladí, deťurence ale hlavne staršia generácia. Každý z nás cítime kus národoného hrdinstva. A ten pocit, že aj my Slováci máme históriu, na ktorú môžeme byť hrdí. A o to viac že sme z Podkoníc.
Stretli sme sa o pol druhej v Kultúrnom dome v Podkoniciach. Pomaličky prichádzali žienky, ktoré za posledný mesiac od vyhlásenia tejto akcie dávali dokopy všetky kroje v dedine. Bola to vlastne výborná inventúra krojov, ktoré už možno aj sadali prachom vo skriniach, na povalách či v pivniciach.
Pomaličky sme sa doladili, či už filfások (košík prútený), či čepiec založiť, či poliať fajňej slivovičky. Pri nástupe do autobusu nám krásne na fujare zanôtil Jožko Polóny. A vyrazili sme. Vystúpili sme na pod Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici.
Krásny sprievod 40-tich Podkoničanov a Podkoničaniek so zástavou našej obce na čele so starostom. Vyvolávali sme úsmevy a pohľady u zástupov ľudí. Aj sme si zaspievali. Okoloidúci si nás točili, či sa pozastavili a zaspievali si s nami. Zapadli sme medzi 2679 ľudí, ktorí prišli na námestie SNP na 361. Radvanský jarmok.
Nezabudli sme ani na výstavu na Radnici, kde sa jednotlivé kroje prezentovali. Aj Podkonice tam mali svoje zastúpenie. Dokonca sme sa stretli aj s pánom viceprimátorom Martinom Tučanom, ktorý pochádza z Podkoníc. Tiež bol v kroji.
Sklamalo nás však to, ako bola akcia zorganizovaná. Veľmi veľa z nás prišlo na deň kroja, aby sme videli tých 2679 ľudí v kroji. Každá dedina, či mesto malo dostať svoj priestor. Najpr o pol šiestej, neskôr o pol ôsmej. No ani o pol ôsmej, kedy sme už odchádzali sme ten priestor na pódiu nesdostali. Sklamanie netajili ani ľudia z východu či západu Slovenska. Veď uraziť takú cestu a nič… škoda.
Osobne som čakal aj nejakú spoločnú fotku. Možno, keby organizátori mysleli na to, že nás príde veľké množstvo. Urobiť to pod pamätníkom SNP a potom urobiť spoločnú foto a sprievod… možno keby……. ono, po bitke je každý generál.
Ostala však krásna spomienka na to, ako sme sa Podkoničania na jarmok vybrali. Ako za starých čias. Vtedy, keď boli ešte kone, starí otcovia a staré mamy chodievali predávať svoje domáce výrobky „do jarmoku“. Podkonice ďakujú, a možno zasa nabudúce v takej reprezentativnej výprave! Tešíme sa už teraz!
