Milí Podkoničania, štyri roky ubehli ako voda. Bilancujeme kam sa posunuli Podkonice. Aj ja sa pozerám spať a premýšlam, kam som sa osobne posunul. Veľa sa udialo za 4 roky, veľmi veľa sa zmenilo či v profesionálnom či osobnom živote. Celé zhrnutie, toho ako som prežíval 4 roky služby pre Podkonice nájdete na mojom blogu na Denníku N. Obraciam sa na Vás týmto krátkym listom, lebo viem, že nie všetci majú prístup k internetu.
Kampaň vrcholí. Nastavujú sa “zrkadlá”. A to je dobre. Som rád, že v obci prebieha živá diskusia, ktorá sa ale nevedie priamo. Ale aj to je posun k lepšiemu. Pred štyrmi rokmi sme sa snažili obec prebudiť. Vyvolať diskusiu. Poukázať na to, že obec potrebuje oveľa viac ako len “svietiť, plúžiť a vyvážať smeti”. Hlavnou pohnútkou mojej kandidatúry bola snaha prekonať nečinnosť v dedine a snaha priniesť víziu a výsledky.
Teším sa, že sa veľa vecí podarilo. A to je zásluha mnohých z vás, ktorí ste pomohli, prispeli, poradili. Verím, že je to posun k lepšiemu. Môj program nadväzuje na to, čo som celé štyri roky s Vašou spoluprácou robil a v čom chcem aj naďalej pokračovať.
Budem sa stále usilovať o to, aby Podkonice napredovali. Aby sme neskončili ako vymierajúca víkendová obec alebo nejaké predmestie Banskej Bystrice. Často som písal, že sme boli hrdá obec na piedestáli. Pracoval som štyri roky na tom, aby sme sa tam vrátili späť. Podkonice by mali byť príťažlivou obcou pre mladé rodiny. Aby tu vyrastali ďalšie mladé generácie. Budú u nás môcť chodiť do školy, kostola a obchodu.
Aj ja chcem svoju budúcnosť venovať Podkoniciam. V Podkoniciach staviame dom. Budujeme si ho s mojou manželkou vďaka hypotéke. Zobrali sme si ju na tridsať rokov. Chceme, aby v obci vyrastali naše deti. Budem sa aj naďalej snažiť, aby tu mohli chodiť do školy. Tak ako aj moja generácia. Aby sa tu mali kde hrať a stretávať sa s kamošmi a kamoškami. Nielen v obývačke, pri počítači, či na mobile. A zároveň pomáhať svojim rodičom a starým rodičom.
Môj súper, a ako ich on nazýva “jeho poslanci”, mi vytýkajú veľmi veľa vecí. Ja však vidím jadro sporu v niečom inom. V “zrkadle” sa to hemží paragrafmi. Ja vás nebudem zaťažovať právnickým žargónom. Spor spočíva v jednoduchej veci.
Kto má byť hlavným kormidelníkom v dedine?
Starosta, ktorý je za to slušne zaplatený? Mal by sa obci a práci venovať minimálne osem hodín denne? Starosta, ktorý je za svoje činy vo funkcii trestne zodpovedný? Alebo (skoro) neplatení členovia obecného zastupiteľstva, ktorí sa schádzajú de fakto vo voľnom čase, ktoré im ostane po práci, rodine či koníčkoch?
Môj pohľad bol, je a bude, že takú malú obec ako sú Podkonice má ťahať vpred starosta. A pán farár. A pani riaditeľka školy. Nie farská rada, nie rodičovská rada.
Stretnutie starostov na Okresnom úrade v BB
A ani starosta, a ani pán farár a ani pani riaditeľka školy nič nezvládnu sami. Potrebujú spätnú väzbu, potrebujú podporu, potrebujú aj pochvalu. Potrebujú konštruktívnu diskusiu. Lenže, takéto sa nám v (nielen) poslednom roku vôbec nedostáva. Veci sa majú riešiť v diskusii. Tento názor však nezdieľame všetci. A tak sme v Podkoniciach svedkami piatich žalôb na Obecný úrad, či listami so žiadosťami o slobodný prístup k informáciám.
Dokonca sme tento rok nemali dlho jasno v tom, či budeme mať schválený rozpočet. Nebolo jasné, či budeme môcť dotiahnuť najväčšiu investičnú akciu v Podkoniciach za modernej éry posledných tridsať rokov. Komu by najviac neprospelo, keby sa chodník nedokončil? Poslancom veru nie…
Vytýkajú mi veľa vecí. Ale jedno nezaznelo. Starosta môže hrať iba s kartami, ktoré má v rukách. Takže v prípadoch hasične či ihriska za bytovkou – sú pozemky. A pravidlá poskytovania dotácií. Áno dotácií. Môžeme samozrejme existovať aj bez dotácií. A pomaličky šetriť. Potom ale nebudú mať nové ihrisko ani len moje pravnúčence. A Tatra? tá najskôr zhrdzavie, než sa nájde niekto, kto nám v dedine predá pozemok dostatočne veľký na to, aby na ňom mohla byť postavená hasičňa.
Vytýkajú mi, že o ničom nevedeli. Ano, len niektorí. Však Hasičňu aj chodník či ihrisko schválili na obecnom zastupiteľstve. A tí ktorí to vedeli, si aj tak vyžiadali informácie cez paragrafy, ktoré dostávajú v zákonných lehotách. A dostávajú iba také informácie, na ktoré sa pýtajú, lebo to tak podľa zákona je.
Áno, v poslednom roku ma dotlačili na hranu štvanca. A veru ma to vôbec neteší. Len, ja som tvrdohlavý. Nevzdal som sa príležitosti pre obec iba preto, že niekoho iného hnevá, že sa dajú pre Podkonice zohnať peniaze. Nie iba viesť o možnostiach hlúpe reči v krčme. Viete, veľa vecí sa v týchto štyroch rokoch robilo prvý krát. Veľa vecí vyzerá inak. Keď o rekonštrukcii uvažujete a potom sa do nej púšťate. Niekedy som nediskutoval, ale radšej konal.
Vývesná skrinka MNV pri budovaní našej dediny v 50-tich rokoch.
Nebudeme sa vracať do minulosti, lebo ju už nezmeníme. Je potrebné sa z nej nej poučiť. Ak sa mi podarí obhájiť mandát starostu obce, tak budeme s novým zastupiteľstvom začínať znovu. Pevne verím, že vďaka skúsenostiam, ktoré som nadobudol za posledné štyri roky, prispejem k tomu aby to bolo kľudnejšie. A konštruktívnejšie. Ak to má fungovať, potrebujeme lepšiu SPOLUprácu všetkých v Podkoniciach. Aby sme išli spoločnou cestou, je nevyhnutné vzájomne otvorene a konštruktívne komunikovať.
Pozývam vás preto na diskusiu kandidátov na starostu našej obce do Kultúrneho domu v stredu 7.11.2018 o 17.00 hod. Aby bola diskusia férová, bude ju moderovať pani docentka Ing. Anna Vaňová PhD., – prodekanka pre rozvoj z Ekonomickej Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prednáša o regionálnom rozvoji obcí a miest na univerzite.
Teším sa na stretnutie s vami v Kultúrnom dome.
Ing. Michal Vráb
kandidát na starostu obce
One response to “Blog: Kto by mal byť hlavný kormidelník v dedine?”