Spomienka
Pozerám hore na oblohu, zvon práve odbil celú hodinu.
Žiada sami prihovoriť sa Ti, kamarát.
No slovo v čudnom kŕči je, stále je obtiažne uveriť. Rozum sa vzpiera.
Kto mi dnes na to dá odpoveď?
Kto mi vysvetlí, ten človečí zápas s údelom?
To keby som tak vedel.
Zajtra je tvoj deň, a spomienku v srdci mám, Peťo.
Už nič viac neviem, len smutno hľadieť na oblohu.
Zastaviť sa a pozrieť hore na Teba, na tvoje nedožité tridsiate narodeniny.
Môj Bože, darca bremien, ale aj pokoja.
Teba prosím, Pane: Otvor mu nepoznané.
Dušan Koctúr Hanimreje
