Už skoro pol roka bijú na našom kostole sv. Martina nové vežové hodiny. Kto pomohol najviac, kto ich staval a koľko to celé stálo ? Urobil som rozhovor s hlavným iniciátorom myšlienky Ivanom Barlom. Celý rozhovor spolu s galériou hodín nájdete vo vnútri článku.
MV: Ako to celé začalo ?
IB: Hodiny si pamatám keď išli za Hrtúsa a Dávida. Za kapucínov už asi nefungovali…, možno áno. Ale posledných 15 rokov už určite nefungovali. Viem že viac ľudí chcelo hodiny opraviť, ale nikto sa reálne nechytil. Tak som sa chytil myšlienky a išlo to.
Pripravoval som to dlhšie. Našiel som štyroch majstrov. Postupne sa vyselektovali, podľa ponúk, ktoré boli reálne hlavne z finančnej stránky. Jožko Kuneš vždy súhlasil, ale bola to otázka kde vziať peniaze a nekradnúť. Vybavil som teda ponuky no a s Jožkom Kunešom sme to vybrali a rozhodli.
MV: Kto bol teda vybratý ?
IB: Je to človek z Topolčianok, hodinárstvo má v Zlatých Moravciach. Má hodinárstvo, dielňu a predajňu. Hodinárstvo sa volá Mirase, šéfuje mu pán Peter Minárik. Je to tuctový hodinár, ktorý robí od náramkových hodiniek až po vežové hodiny. Teda od digitálok po najdrahšie švajčiarske značky hodiniek.
MV: … takže ste ho oslovil a už to šlo.
IB: Ja som sa s ním dal do styku v máji minulého roka, začiatkom júna som dostal ponuku. Ponuku som predložil Kunešovi, on následne farskej rade, tej to trvalo do septembra pokiaľ som dostal odpoveď. Čas nás tlačil, ale dohodli sme sa, že ideme do toho ešte v tom roku. Takže sme sa dohodli a rozdelili si úlohy – keďže majster hodinár nemal možnosť zabezpečiť si lešenie alebo plošinu, zabezpečovali sme aj lesenie aj plošinu my z “domácich” zdrojov.
Otvorene nám povedal, že on to z lán robiť nebude, pretože inštalácia je ťažká a potrebuje mať stabilný prístup. On zabezpečil vlastnú demontáž a následnú montáž a revíziu. Celá ponuka aj vlastná realizácia bola na 8400 EUR, obsahom realizácie bola komplet výmena, s tým, že reálna suma mohla byť nižia ak by sa mohli použiť komponenty starých hodín.
Pri demontáži sa však zistilo, že sa nedá nič použiť. Staré hodinové súkolia boli 2 mm široké, terajšie nové sú až 2 cm. Takže neporovnateľne únosnejšie a trvácnejšie. Postupne sme dospeli, na základe zisteného stavu starých dielcov, že vymeníme všetko a nainštalujeme úpne nový komplet, teda v spomenutej cene 8400 EUR.
MV: Asi to bolo drahé dosť ?
IB: Počas prác sme sa teda rozdelili úlohy, tak že časť zabezpečoval Farský úrad, časť starosta a časť ja ako organizátor celej akcie. Hodiny sú síce na samotnom kostole, ale je to aj vec týkajúca sa celej obce, teda aj obecného úradu.
Na túto akciu som zriadil Občianske združenie Pútnik. Zakladajúci členovia OZ zainvestovali svojimi vkladmi celú realizáciu – celé hodiny v spomenutej cene. Starosta ako hlava obecného úradu, zabezpečil a zaplatil plošinu a farský úrad platil občerstvenie a farby, ktoré boli potrebné okolo hodín.
MV: Kto pomáhal, veď to bolo roboty ako na kostole 🙂
IB: Pomáhali pri tom Rasťo Styk s pomocníkmi, pán kostolník Vilo Barla a Jožko Kuneš. Ja som tam strávil pár dní no a starosta Kukučka tam chodil pozerať a pomáhal aj Lubo Očenáš.
Majstri boli dvaja a nakoniec traja. Koncom októbra vyšiel dobrý čas a teda hodiny sa dokončili v novembri a na sviatok patrocínia na sv. Martina ich aj vysvätili. Potešil som sa, keď som sa o tom dozvedel, ja som nebol práve v tom čase v Podkoniciach… ale mimo a myšlienkami zameranými na iné…..
MV: Takže to celé financovalo OZ ?
IB: Áno celé to financovalo OZ Pútnik, je to otvorené občianske združenie, verím že všetko sa raz dostane na web. Táto forma občianskeho združenia bola zvolená z viacerých dôvodov. Jedným z nich je to, že tí dobrodinci, ktorí poskytli peniaze občianskemu združeniu, nepovažujú za vhodné zverejňovať svoje inicálie.
Sú toho názrou, že to čo sa poskytuje pre cirkev resp. celú duchovnú sféru ako forma daru alebo milodaru, nie je správne nálepkovať menom alebo názvom organizácie, firmy ktorá dar poskytla. Konajú tak podľa Matúšovho evenjelia, kapitola 6,1-4 (v tej kapitole je aj napísané ako sa modlí otčenáš), podla nich by sa takto mali dávať dary a almužny. Doslovne: “Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali…….“ Ale nech je to vec svedomia toho kto dáva!!!
OZ je otvorené. Verím, že celá činnnosť nekončí iba hodinami. Samotný názov OZ hovorí, že sa niečo má diať aj ďalej, aj náš život je púť…… Mám určitú víziu a ktorú by som chcel dokončiť podľa zdravia a chute robiť. Do OZ boli vložené dary a iné donácie. OZ má štyroch zakladajúcich členov. Združenie vzniklo v roku 2013 a teda 2% budeme môcť žiadať až v roku 2015.
Hodiny sú ešte majetkom OZ, nakoľko beží skúšobná prevádzka, ale po jej skončení by sa mala podpísať zmluva o prevode medzi OZ a farským úradom ako vlastníkom nášho kostola. (teda aby to účtovne sedelo). OZ sídli v Podkoniciach, ako som spomenul pripravujeme aj web stránku. Ja som bol zatiaľ zvolený za predsedu Rady občianskeho združenia.
MV: Ste teda spokojný s hodinami ?
IB: Hodiny sme skúšali a idú vynikajúco. Majú vlastné baterky, takže pri výpadku a nábehu elektriky sa automaticky nastavia signálom z Frankfurtu n/M. na svetový čas. Ručičky hodín sú vyvážené, čiže keby sme ich roztočili tak sa budú točiť dookola. Pre zaujímavosť staré ručičky po prechode za cifru XII sa posnuli voľným pádom podľa strany a polohy zubov súkolia o 5 až o 10 minút.
MV: Počul som, že bola debata okolo číslice 4. Čo to bolo ?
IB: Zaujímavosť okolo číslice 4. Farská rada chcela mať rímsku štvorku tak ako nás ju naučili v škole IV. Hodinár vysvetlil, že hodinári používajú na hodinách rímsku štvorku vo formáte 4 paličiek, teda tak ko ju máme na hodnách aj my, v tvare IIII. Zodvihnite hlavy a pozrite sa keď pôjdete okolo…
MV: A ako je to s binbaním a podsvietením ?
IB: Prečo neboli podsvietené ciferníky. Lebo by sa museli aj diamantami podbiť. Neboli na to peniaze. Reálne sa ludia aj sťažovali, že budú biť silno – pre ľudí, ktorí sú blízko. No našli sa aj ľudia, ktorým zase vadí že bijú málo.
Každopádne našiel sa kompromis, že hodiny bijú od šiestej ráno do desiatej večer v lete a od siedmej do deviatej v zimnom čase. Riešilo sa či biť aj štvrťhodiny alebo iba polhodiny alebo len v celú hodinu. Našiel sa kompromis ako som už hovoril. Bijú len polhodiny a celé hodiny. Ak sa ukáže, že je to nie vhodné, je možnosť to prestaviť podľa potreby.
A chceli sme ešte jednu vec, aby v nedeľu o pol deviatej silnejšie zabilo. Aby sme zobudili všetkých do kostola ale aj o pol desiatej, aby pán farár vedel, že má skončiť kázeň 🙂
MV: Čo sa plánuje ďalej ?
IB: Problém je celá veža vnútorná. Sú tam spráchnivené drevá, schody do veže, okná a okenice. Ak sa napríklad zavrú okenice, tak hodiny skoro nie je počuť. V ďalšej fáze by sme chceli “binbáky” vystrčiť viac dopredu – nezávisle od zvonov, aby ich bolo viac počuť smerom na dedinu. Toto celé by však stálo 5000 EUR. Teraz kladivá odbíjajú na zvony.
Dedina bez kostola, školy a krčmy nie je dedinou. Kostol bez veži a zasa veža bez hodín. V priebehu roka by som chcel doplniť osvetlenie, aspoň zo strany ponad loď – s diodami. Teda aby som vyšiel aspoň čiastočne v ústrety ľudom, ktorý by chceli podsvietené hodiny.
MV: Záverom?
IB: Kto chce, môže prispieť do OZ Pútnik a teda zabezpečiť financovanie hodín a ich ďalšiu prevádzku. OZ je otvorené, takže sa víta každá robota a výpomoc.
Prepis rozhovoru bol upravený a autorizovaný.
Michal Gula Vráb
