Keď sa v novembri 1989 menil v našej krajine a v strednej a východnej Európe mocenský režim, o ktorom bola väčšina obyvateľov v súkromí svojich domácností presvedčená, že bol zlý a klamársky, akosi dôverčivo sme sa stotožnili s tým, že to, čo bude nasledovať, bude dobré a pravdivé – skončila propaganda lži a začala sloboda v pravde.
Stále väčší počet uvažujúcich ľudí však nadobúda presvedčenie, že jednu neľudskú ideológiu nahradila iná ideológia, ktorá tiež diskriminuje, zakazuje a začína aj trestným spôsobom stíhať opačné názory.
Aby som osvetlil pojmy, uvediem definície pojmov propaganda a ideológia tak, ako ich uvádza slovník slovenského jazyka. Propaganda = rozširovanie myšlienok s cieľom získať prívržencov; ideológia = sústava filozofických, politických, náboženských, právnych a podobných názorov, ideí, prispôsobených záujmom istých skupín. Na základe týchto definícií sa zdá, že propaganda protiľudskej ideológie pokračuje veselo ďalej, ba natíska sa aj otázka či sa dá žiť v slobode a pravde alebo je spoločnosť „odsúdená“ na to, aby bola stále ovládaná propagandou nejakej ideológie.
Propaganda ideológie prevráteného človečenstva v kultúrne „vyspelom“ euro-americkom prostredí naberá nebezpečne strhujúcu silu zasahujúc aj do súkromia človeka. A keďže sme kŕmení správami a programami vytvorenými v mediálnych centrách na západ od našej hranice, za zhliadnutie a zamyslenie stojí aj čosi z už dávno podceneného východu. Ruský publicistický dokument SODOM so slovenskými titulkami nájdete pod týmto článkom alebo youtube najľahšie pod heslom „zakázaný ruský film Sodom“.
Keď som si ho pozrel, ostalo mi akosi nevoľno a nad jeho obsahom ešte stále rozmýšľam.
Jozef Kuneš
